Anatómia
Pri prvom pohľade na Korytnačku nádhernú [Trachemys scripta elegans], si všimneme samozrejme pancier. Ten sa vyvinul ako ochrana približne pred 200 miliónmi rokov. Odvtedy korytnačka prešla len malým vývojom [Pozri i zatriedenie korytnačiek].
Korytnačí pancier
Korytnačí pancier sa skladá zo štítov: brušného [plastron] a chrbtového [karapax]. Na bokoch sú spojené kostenými štítkami, alebo väzivom. Stredom chrbtového panciera sa tiahnu kostené doštičky, prirastené k výbežkom stavcov. Rebrá korytnačiek sú rozšírené a sú pokračovaním bočných doštičiek chrbtového panciera.
Zvonku je pancier pokrytý rohovinovými doštičkami, ktoré sú citlivé na vrypy. Najmä nechránený priestor medzi jednotlivými doštičkami je pre korytnačky chúlostivým miestom.
Medzi vrstvami panciera je živé tkanivo, cez ktoré vedú cievy vyživujúce pancier.
Tvar panciera
Mladé korytnačky majú pestrý svetlozelený pancier tvaru striešky, s ostrým hrebeňom. Postupom času sa zaobluje a farba sa stráca, tmavne až do čierna.
Veľkosť panciera sa medzi samčekmi a samičkami rôzni. Samička je väčšia, pri správnej starostlivosti dosahuje veľkosť 20 - 25cm, niektoré exempláre i 30cm. Samček dorastá do dĺžky 13 - 15cm. Samček má brušný pancier jemne preliačený dovnútra, čo je výhodné pri akte rozmnožovania.
Korytnačky z podradu skrytohrdlích [Cryptodira], teda i korytnačka nádherná schovávajú pod pancier celý krk i hlavu. Zatiahnutý krk v tele vytvorí štruktúru písmena S.
Čeluste
Korytnačky rodu trachemys nemajú zuby. Majú rohovinovú čeľusť, ktorá sa používaním opotrebuváva a neustále dorastá. Ak je rohovina príliš veľká a korytnačke prekáža, treba jej na skúšku podávať 'tvrdé' jedlo, a ak to nezaberie, veterinár jej rohovinu zbrúsi.
Dýchanie
Zvláštnosťou korytnačky je jej dýchacia sústava. Keďže korytnačka nemá rozťahovateľný hrudný kôš, sťahy pľúc zabezpečujú špeciálne svaly. Tak ako i iné plazy, v kľude majú korytnačky pľúca naplnené vzduchom, aby čo najefektívnejšie využili kyslík.
Choroby pľúcneho systému sú pre korytnačku nebezpečné a spoznáte ich navonok najmä tým, že sa zvieratko nevie potopiť a kašle.
Dlhý pobyt pod vodou a ľadom počas prezimovania umožňuje i špeciálny orgán, ktorý znižuje v pľúcach obsah plynu.
Zmysly
Korytnačky majú veľmi dobre vyvinutý zrak a čuch. Čuch je pre nich vo vode pri hľadaní potravy veľmi dôležitý. Možnú korisť vycítia i v značne špinavej vode na veľkú vzdialenosť a vďaka špeciálnym telieskam na sietnici aj v špinavej vode výborne vidia.
Korytnačky reagujú hlavne na hlboké tóny. Podľa všetkého hudbu obľubujú. ;] Ucho sa nachádza zboku hlavy, je celé prekryté kožou. Dá sa spoznať podľa jemného krúžku z vrások na koži hneď za kútikom úst.
Po kliknutí na obrázok jasne viditeľné ucho korytnačky - veľký krúžok hneď za kútikom papule.
Korytnačky nie sú nemé, ale zvuky vydávajú len pri párení [niektoré druhy], a pri veľkej bolesti.
